SOMATOPÉDIA

 

-           je pedagogika telesne postihnutých , chorých a zdravotne oslabených

-          Je to vedný odbor špeciálnej pedagogiky ,ktorý skúma osobitosti edukácie jedincov s chybami :

1.       Pohybového ústrojenstva

2.       Oporného ústrojenstva

3.       Nervového ústrojenstva

4.       Jedincov so zmenami v zdravotnom stave

 

TELESNE POSTIHNUTÍ

-          Vyznačuje sa  chybami pohybového, nosného a nervového ústrojenstva, ktoré sú príčinou poruchy jeho hybnosti.

-          Patria sem tiež všetky odchýlky od normálneho tvaru tela a končatín – teda deformity, abnormality a anomálie.

-          Telesné postihnutie môže byť :

1.Vrodené – vznikajú na základe porúch zárodku počas prvých týždňov tehotenstva

2.Získané – dôsledok úrazu, narušenej hormonálnej činnosti, zápalové a degeneratívne ochorenie mozgu a miechy

 

CHORÝ JEDINEC

-          Je jedinec v stave choroby.

-          Choroba sa definuje ako porucha rovnováhy organizmu a prostredia.

-          V organizme pri tom vznikajú rozličné anatomické a funkčné zmeny.

-          Kategória chorôb sa člení na viacero skupín :

a)Dýchacieho ústrojenstva

b)Pohybového ústrojenstva

c)Nervového ústrojenstva

d)Srdcovo-cievneho ústrojenstva

e)Tráviaceho ústrojenstva

f)Vylučovacieho ústrojenstva

g)Vylučovacieho ústrojenstva

h)Pohlavného ústrojenstva

i) Choroby žliaz s vnútornou sekréciou

j)Kožné choroby

k)Krvné choroby

l)Onkologické choroby

-          Chorí sa stávajú predovšetkým objektom zdravotníckej starostlivosti, ale časť z nich je aj objektom edukačnej starostlivosti (dieťa).

 

ZDRAVOTNE OSLABENÝ JEDINEC

-          Je jedinec v stave rekonvalescencie alebo má zníženú odolnosť voči chorobám.

-          Jeho zdravotný stav je ohrozený pre nevhodný životný režim.

-          Zdravotne oslabené deti sa doliečuj v ozdravovniach, v ktorých okrem úpravy zdravotného stavu získavajú v rámci školskej a mimoškolskej edukácie:

a)      Pozitívny vzťah k pohybu

b)      Primerané sebavedomie

c)       Úprava sociálnych vzťahov k rodine, škole a rovesníkom.

 

3 SPOLOČNÉ ZNAKY PEDAGOGIKY TELESNE POSTIHNUTÝCH ,

CHORÝCH A ZDRAVOTNE OSLABENÝCH

 

1.Poruchy hybnosti sú:

A.      Primárne – sú následkami priameho postihnutia pohybového ústrojenstva v súvislosti  s jeho chybným výkonom, úrazom a chorobou.

B.      Sekundárne – ak pohybový orgán nie je postihnutí, ale iný orgán zasiahnutí chorobou vylučuje pohyb, hovoríme o chorobe a zdravotnom oslabení

 

2.Poruchy vyššej nervovej činnosti, ktoré majú organický pôvod alebo funkčný charakter

- S mimoriadnou životnou situáciou pri telesnej chybe, chorobe, zdravotnom oslabení

 

3.Psychické zmeny

- Vyskytuj sa najmä v emociálnej oblasti aj v oblasti sebavedomia a sociality

 

 

EDUKÁCIA

 

·         Edukácia v somatopédii sa člení na :

1)      Telesne postihnutých

2)      Zdravotne oslabených

3)      Chorých

 

·         Pacienti sú buď ležiaci alebo sediaci.

 

·         Zdravotná pomoc sa rozdeľuje na

            a)      Nepretržitá starostlivosť – v inštitúciách

                                                       - Školy

                                                        - domovy sociálnych služieb

                                                        - škola v nemocnici

                                                        - detské ozdravovne

                                                        - sanatórium

        b)      Krátkodobá starostlivosť –

 

·         Delíme ich na jedincov bez mentálneho postihnutia a na jedincov s mentálnym postihnutím.

 

·         Delenie :        

-Edukácia jednotlivca –individuálna

- edukácia pre kolektív – hromadná 

 

Školy a zariadenia

1.      Edukácia formou individuálnej integrácie v bežných školách

2.      Edukácia formou sociálnej integrácie v bežných školách , v špeciálnej triede

3.      Edukácia v špeciálnych školách – segregované vzdelávanie

4.      Edukácia v špeciálnych školách – integrovanie intaktných jedincov

 

Výchova v predškolských zariadeniach

-          Uskutočňuje sa :

A)     Individuálnou formou integrácie

B)     Špeciálna trieda – sociálna integrácia ak je v bežnej MŠ

C)     Špeciálna materská škola

 

Dve varianty edukácie v bežných školách

1)      Úplná integrácia (je v bežnej triede a vzdeláva sa ako intaktný jedinci)

2)      Čiastočná integrácia

-žiak je v špeciálnej triede bežnej školy

-zmena vo vzdelávaní (rozsah a obsah predmetov , iné metódy, špeciálni pedagógovia...)

-dôkladnejšie sa uplatňuje individuálna edukácia, na žiaka je vypracovaný IPRO = individuálny program rozvoja osobnosti

-ITVVP – individuálny tematický výchovno-vzdelávací plán (napr. SJL)

 

Špecifické podmienky integrácie pre telesne postihnutých

·         Bezbariérový prístup

·         Doprava do/ z školy

·         Dostupnosť zdravotných služieb

·         Účinne špeciálno-pedagogické poradenstvo , pedagóg

·         Schopnosť žiaka plniť požiadavky edukácie v bežnej škole

·         Schopnosť dieťaťa nenarúšať edukačný proces

·         Možnosť individuálneho vyučovania (napr. špeciálna telesná výchova,

·         Ak je to potrebné urobiť úpravy učebných plánov

 

Špecifické podmienky integrácie pre CHORÝCH

Ako v predchádchazúcich prípadoch , ale rešpektujem či je jedinec schopný edukácie v prirodzených podmienkach alebo vyžaduje úpravu prostredia – polohovanie, prihliadam  na zmeny v stravovaní ( anorexia, bulímia)  a v odolnosti sile organizmu (slabí jedinci, tučný...)

 

Psychické osobitosti telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených

 

1. komplex menejcennosti - zníženie sebavedomia

2. málo prejavuje city, málo hovorí - ale jeho vnútorné prežívanie je veľmi hlboké

3. ťažšie nadväzuje priateľstvo, D je rezervované, ale ak niekomu verí - hlboké priateľstvo

4. je mimoriadne solidárne k rovesníkom, snaží sa im pomôcť

5. je málo aktívny v hľadaní príležitostí - ak ju dostane je húževnatý

6. nedáva najavo svoj názor

7. je mimoriadne citlivý, má schopnosť chápať iných

 

 

Špeciálnu edukáciu v školskom veku podmieňujú rôzne odchýlky v psychickom vývine (činitele):

 

1. mentálna úroveň jedinca

- môže nastať oneskorenie mentálneho vývinu vzhľadom k telesnému postihu

- špecifické psychické deficity - narušené sú len niektoré mentálne funkcie (poruchy

percepcie, pozornosti - úprava vyučovania); IQ je v poriadku

2. schopnosť dorozumievania

- súvisí s poruchami motoriky reči

- DMO

- nedostatok spoločenskej stimulácie (doma, nemocnice)

 

3. reaktívne psychické zmeny

- sú psychickými následkami telesnej chyby, pôsobenia medikamentov, izolácie od rodiny

- prejavujú sa v oblasti poznávacích procesov, v emocionálnej a vôľovej oblasti                           - komplex menejcennosti                                                                                                            - hyperkompenzácia

 

Osobitosti edukácie telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených

 

- edukácia telesne postihnutých je proces cieľavedomého a systematického pôsobenia na ich osobnosť

- jedinci s trvalými zmenami v zdravotnom stave sa majú usmerňovať tak, aby si vytvárali správny postoj k svojmu stavu a vedeli:

· riešiť problémy, ktoré s nimi súvisia

· prekonávali ťažkostí a prekážky

· stať sa odolnými voči nepriaznivým vplyvom okolia

 

Špecifické postavenie má pohybová výchova detí s DMO

 

- vychádza z kinezioterapie - reflexné teórie

- pohybová výchova plní aj úlohy:

· výchova k pohybu

· výchova k citovej a sociálnej adaptácii

· výchova k poznaniu, mysleniu a reči

· výchova k rozvíjaniu návykov sebaobsluhy a manipulačných schopností

· výchova k rozvíjaniu hudobných a výtvarných schopností

· výchova k akceptovaniu telesného obmedzenia

 

Edukácia telesne postihnutých detí v špeciálnych školách

- vznikali v rámci ústavov pre telesne postihnutých

- ústav je dnes zmenený na domov sociálnych služieb (Mokrohájska) - ZŠ, SOŠ (knihár, zlatník, hodinár...), gymnázium

 

Školy a zariadenia pre choré a zdravotne oslabené deti

- sú to školy pri zdravotníckych zriadeniach

1. školy pri nemocniciach

2. školy pri detských liečebniach - sanatóriá, kúpele

3. školy pri detských ozdravovniach (v prírode)

Ozdravovne:

-      sú určené i pre tieto druhy zdravotného oslabenia

1.    Asténia

- celková telesná slabosť

- prejavom je neurasténia - neuróza spojená s poruchami vegetatívneho nervstva  

            (krvný tlak -nízky, potenie, hnačky)

      - pocit únavy a slabosti, pocit smútku a namrzenosti

 

2.    Obezita

- nadmerné hromadenie tuku v podkožnom väzive

- príčinou je vyšší príjem kalórií v potrave ako výdaj energie

- nevhodný režim výživy, prejedanie

- zriedka aj poruchy žliaz s vnútorným vylučovaním

 

- tučnota spôsobuje zmeny v:

· fyzickej sfére

· psychickej sfére

· spoločenskej sfére

- svalstvo je ochabnuté - brucho

- u chlapcov oneskorený pohlavný vývin

- nestačia v hrách rovesníkom

- sú predmetom výsmechu

- sú agresívne, vtiahnuté do seba ® ozdravovne

DIDAKTICKÉ A KOMPENZACNE POMOCKY pRE TELESNE POSTIHNUTÝCH

1234362_453302124784562_244669668_n.jpg (62195)

 

SURDOPÉDIA

PREZENÁCIA od BRLÁŠOVEJ - SURDOPÉDIA

surdopedia.pptx (101846)

 

PREZENTÁCIA od PRAKTIKANTKY - OSOBITOSTI SLUCHOVO ZNEVÝHODNEÝCH

Osobitosti-jedincov-sluchovo-znevýhodnených.pptx (263684)

 

KOMPEZAČné a ŠPECIÁLNE POMOCKY PRE SLUCHOVO ZNEVÝHODNENÝCH

Komp a spec pomocky sluch.docx (18127) - word dokument

komp.pom.sluch.ppt (4761088) - prezentácia

 

TYFLOPÉDIA – PEDAGOGIKA ZRAKOVO ZNYVÝHODNÝCH JEDINCOV

 

·         Zaoberá sa edukáciou, reedukáciou a zaradením  zrakovo znevýhodnených jedincov do spoločnosti pomocou špeciálnych pomôcok a metód.

·         Zaoberá sa jedincami s vizuálnymi problémami.

·         Delíme ju podľa :

A)     Veku  - predškolská, školská, dospelých

B)     Stupňa a druhu

a.      Nevidiacich

b.      Čiastočne vidiacich

c.        Slabozrakých

d.      Tupozrakých a škuľavých 

 

Osobitosti zrakovo znevýhodnených:

Ich typickým prejavom pri adaptovaní sa na vonkajšie prostredie je hladanie takých kompenzačných faktorov, ktoré by im to uľahčili. Faktory členíme na nižšie (hmat, sluch, čuch, chuť, pohyb) a vyššie (pamäť, predstava, fantázia, myslenie, vôľa).

 

Osobitosti socializácie:

1. segregácia - potreba vzdelávať sa odlišne od intaktných jedincov

2. elementárna a verejná -

3. integrácia - hlavne s vidiacimi

4. resocializácia - prinavrátenie sa do spoločnosti - súvisí s príchodom do pracovného kolektívu alebo do školy.

 

- Edukácia zrakovo znevýhodnených prináša problémy:

- vnímanie priestoru

- vypĺňanie obsahu učiva (časť obsahu nemusí porozumieť, preto je potrebné využívať kompenzačné faktory k pochopeniu obsahu napr. Plastická mapa)

- pri čítaní a písaní, tí ktorí využívajú zvyšky zraku, potrebujú silnejšie osvetlenie, zväčšovanie... Z toho vyplíva slzenie, pálenie očí a rýchlejšia únava. Potrebujú viac času ako intaktný jedinci prispôsobiť text.

Z toho vyplíva pocit menejcennosti. Pri nesprávnom prístupe aj problémy v správaní.

 

Slabozraký:

- práca so zrakom maximálne 10-15 minút

- vhodné osvetlenie je 500 až 600 lúčov

- individuálny prístup a špeciálne pomôcky

 

Čiastočne vidiaci:

- využívajú viac zrakovo hmatovú prácu

 

Nevidiaci:

- čítanie a písanie uskutočňujú pomocou Braillového písma - Pichtov stroj.

 

Kompenzačné pomôcky:

a) nevidiaci:

1. klasické:

    - biela palička

    - pichtov stroj

2. moderné:

    - diagnostické prístroje

    - čítacie prístroje:

        * mechanické

        * elektromechanické

        * elektronické

b) slabozraký:

1. optické

2. elektronické

3. diagnostické

4. školské, didagtické

 

Osobitosti výchovy zrak. Znevýhod. Jed.

- výchova je sťažená nakoľko deťom chýba podnetnosť prostredia (intaktný jedinci = 70-80 percent podnetov dostávajú zrakom)

- počet detí so zníženým zrakom (slabozrakých) je približne 6 až 7 percent populácie. Je veľmi vhodné keď sú vzdelávané, vychovávané čím skôr špeciálnym prístupom =) špeciálna výchova - bežné materské školy so špec. Triedami je určená deťom, ktoré majú buď a) zvyšky zraku (tupozraké, škuľave), b) len pre deti nevidiace

Bežná Mš so šp. Triedou -

a) nevidiaci - edukácia kde sa učia začiatky, využívanie brailovho písma

b) zvyšky zraku a pod. - nácvik využívania kompenzač. Pomôcok

- u oboch typov sa deti učia zvládať základy osvojovana si a rozvíjania nižších (hmat, pohyb v priestore, využívanie sluchu...) a vyššých (pamäť, predstavivosť kompenzačných faktorov,...)

Bežná materská škola - deti sú integrované  = deti ktoré majú tupozrakosť a škuľavosť, môžu chodiť s bežnými ďeťmi do školy a ambulančným spôsobom sa učia.

 

- takýmto spôspobom sú delené aj základné školy

Gymnázia napr. Levoča alebo SOŠ a odborné akadémie a tak isto aj účilištia.

 

- vysoké školy - individuálna integrácia

 

Osobitosti vzhľadu zrakovo znevýhod., ktoré upravuje výchova

Napr. Korigovanie mimiky tváre, pohyb v priestore, držanie tela, odlišné reakcie pri komunikácií s druhými, zvládať odlišnosti v citovom a vzťahovom živote, rozpoznávanie vecí a ľudí okolo seba na základe zvuku, pohybu a pod.; rozširovanie kapacity pamäti o sluchovú, priestorovú a pohybovú.

 

Pedagogika pre mentálne znevýhodnených jedincov

- jedinci sa rozlišujú podľa stupňa IQ.

- je to vedný odbor, špeciálno pedagogická disciplína, ktorá skúma znevýhodnenie jedincov z MP (mentálne postihnutých), na základe diagnostiky určuje prognostiku, stanovuje edukáciu (otázne je do akej mieri je možná) a socializáciu (podľa možnosí: štyri stupne socializácie) {Majkine papiere}

- mentálne postihnutých členíme do dvoch skupín, podľa toho čím je MP zapríčinené:

1. Orgánové - poškodená centrálna nervová sústava

2. zapríčinené sociálnym prostredím - nedostatok podnetov, tj. Jedinec by mal možnosť sa rozvíjať ale vďaka nedostatku podnetov nemôžu.

 

- pri mentálnom postihnutí rozlišujeme typi:

1. eretický - nezvládnuteľný, nepokojný výbušný prejav

2. apatický - strnulý, neaktívny

3. nevyhranený - raz tak a raz tak, kolísavosť

 

- pri biologicky podmienenej MR (orgánový súvis):

1. demencia

2. oligofrénia

 

- k ďaľšim znevýhodnenia môžeme ešte hovoriť o autizme, o aspergerovom syndróme a Downovom syndróme

 

- členenie MP z psychopedeutologického pohľadu (edukácie a socializácie) z toho vyplíva stupeň závažnosti postihnutia:

Od 0 - 20 IQ - hlboká mentálna retardácia (starý názov - hlboká idiocia) - to isté čo ťažká, mierne alebo obmedzene vychovávateľný, často imobilný a mávajú často epileptické záchvaty

Od 20 - 35 IQ - ťažká mentálna retardácia (starý názov - ťažká idiocia) - súvisí často s problémami hybnosti a zdravotné - orgánové. Vegetatívny stav

Od 35 - 50 IQ - stredná MR (imbecilita) - vychovávateľný, chudobná slovná zásoba, primitívne emočné reakcie

Od 50 - 70 IQ - ľahká MR (debilita) - vzdelávateľný a vychovávateľný, mávajú primitívne až jednoduché reakcie. Edukácia v špeciálnych, osobytných školách tzv. pomocné

Od 70 - 80 IQ - hlboký podpriemer

Od 80 - 90 IQ - mierny podpriemer

______________________________ potiaľto sú znevýhodnení jedinci

Od 90 - 100 IQ - nízky priemer

 

- v súčastnosti za pásmo MR považujeme IQ pod 70. základným nedostatkom (prejavom) patria nedostatky v oblasti poznávacej činnosti a poznávacích procesov

- cieľom výchovy MP (pedagogiky) je čo najvšestrannejší rozvoj osobnosti. A výsledkom výchovy (edukácie) má byť čo najvyšší stupeň socializácie MZ, rozvoj osobnosti vzhľadom k prognóze a zaradenie do pracovného procesu ak je to možné

 

Typy mentálneho znevýhodnenia:

a) Oligofrénia - organická, biologicky podmienená porucha súvisiaca s poškodením mozgu pred narodením až do druhého roku života. Podľa toho sa člení aj na vrodenú a dedičnú. Zdroj - infekcie, zápali, žiarenia, toxíny... Jednotlivec sa odlišuje na vzhľade, problémy s lokomóciou.

b) Demencia - poškodenie mozgu. Je to proces postupného zastavovania alebo rozpadu normálneho vývinu. Po druhom roku života zdroj - zápal mozgových blán, úrazy, poruchy metabolizmu, DMO (detská mozgová obrna) a intoxikácie. Tempo zmien je individuálne. Tento proces sa môže aj spomaliť alebo zastaviť.

c) nešpecifikované poruchy - psychický deficit nervovej sústavy a psychická subnorma nervovej sústavy

d) autizmus - príznaky - obmedzený vývin reči, narušený vzťah k svetu. Dieťa sa uzavrie do seba a žije vo vlastnom svete. Nezáujem o dotyky, nedržanie očného kontaktu. Zaostávanie v psychomotorickom vývine (ťažšie sa učí chodiť a ťažšie sa mu plánuju veci dopredu). Vytvárajú si rituáli (namiesto plánovania), pri ich porušení stavy úzkosti, zúrivosti. Má odlišné prejavy spoznávania sveta. Sú časté echolalie. Druhy autizmu - detský, atipický, aspbergerov syndróm

e) aspergerov syndróm - nie je významne poškodený vývin reči.

 

Prejavy MR:

- znížená až žiadna sociabilita

- obmedzený vývin reči

- infantilné správanie

- prevláda mechanické myslenie

- absencia abstraktného myslenia - potreba názorného vnímania

- nedostatky v zmyslovom vnímaní (potreba precvičovať)

- absentuje logické myslenie - neschopnosť argumentovať, zdôvodňovať, plánovať, neschopnosť zvládnuť primerane nové situácie a riešiť problémy

- slabá orientácia v čase a prietore

- slabé chápanie zložitejších slovných väzieb, myšlienok

- doslovné chápanie výrokov (obrazných) - problémy pri formovaní socialných väzieb, vzťahov

- znížene chápanie emocií - u nich nastáva neprimeraná citová interakcia

- prevláda pudové, inštinktívne správanie čím viac je znížený intelekt a sú zaťažený hlavne na uspokojovanie biofyziologických potrieb

kognitívne procesy:

a) pamäť - potrebujú často opakovať aby sa upevnili všetky tri fázy pamäte (zapamätanie, vštepenie; udržanie - veľmi krátka doba; vybavenie).

b) predstavy - útržkovité, skreslené - veľmi im pomáha proces zážitkového učenia

emocionálne procesy:

- častejšie sú preavy nižších citov a afekt v správaní, zmena nálad

- afekt v správaní

- labilita v náladách

- etické vyššie city im robia problém pri prežívaní

Vôľové procesy:

- majú problémy pri prekonávaní prekážok z dôvodu oslabenej schopnosti rozhodovať sa až absencia v rozhodovaní

= z toho vyplíva oslabená psychika a s tým často aj oslabená somatická stránka osobnosti

- po telesnej stránke - časté ochorenia, dlhšia rekonvalescencia, nefunkčnosť orgánov...

 

Edukácia MP (psychopédia):

Edukácia je individi podľa druhu stupňa mentálneho postihutia a individi osobitostí jedinca

- uskutočňuje sa so zámerom čo najkvalitnejšie a čo do najväčších možných rozmerov rozvinúť osobnosť jedinca, socializovať ho, pripraviť na život, respektívne pracovný proces

- jedincov:

1. vzdeľávatelných, vychovávateľných, schopných samostatnej existencie s pomocou

2. vychvávateľných s minimálnou vzdelávateľnosťou (sebaobsluha...). Existencia len so stálou starostlivosťou

3. ani vychovávateľný, ani vzdelávateľný a len so stálou starostlivosťou

 

Edukácia sa uskutočňuje:

a) škola

b) špeciálne zariadenia (domovy sociálnych služieb)

c) rodina

- výsledkom edukácie má byť čo najvyšší stupeň rozvoja socializácie osobnosti vzhľadom k ich prognóze

 

Špecifiká edukácie spočívajú v začlenení zložiek:

Telesnej výchovy - má aj liečebný charakter

Zmyslová výchova

Rozumová výchova

Rečová výchova

Pracovná výchova

Estetická výchova

Etická výchova

 

Faktory ovplivňujúce vyučovanie:

- Mentálna úroveň a stupeň postihnutia

- výskyt pridružených, sekundárnych porúch

- stupeň rozvoja osobitosti poznávacích (kognitívnych) procesov u jedincov

- osobitosti učenia

- homogénnosť alebo heterogénnosť v skupine žiakov (napr. Vekom, pohlavím...)

- kvalita a vzťahy v rodine z toho vyplíva spolupráca rodiny a školy

- zo strany školy - individi prístup k žiakom

- odborná pripravenosť, kvalita výkonu práce a tvorivosť učiteľa

- motivácia žiaka, motivácia učiteľa (napr. Aj materiálne vybavenie škôl)

- možnosť odborného štúdia pre učiteľa

 

Socializácia:

- celoživotný proces

- 4 stupne:

1. integrácia

2. adaptácia

3. utilita

4. inferiorita

 

Pedagogika psychosociálne narušených

 

- zaoberá sa výchovou, prevýchovou, vyučovaním, vzdelávaním a výskumom príčin prejavov

a dôsledkov porúch správania detí a mládeže

Etopédia - staršie označenie pre pedagogiku psychosociálne narušených

Poruchy správania - možno charakterizovať ako odchýlky v oblasti socializácie

- ne je schopný rešpektovať normy správania na úrovni svojho veku

- streným pojmom pre:

• delikvencie mladistvých

• kriminalitu

• nápadné správanie

- vždy súvisia so sociálnym prostredím

- sú ťažkovychovateľní - je to pedagogický pojem a rozumieme ním stupeň spoločenskej

závažnosti správania

- nemôžeme vo výchove používať bežné výchovné prostriedky

- nutné je špeciálno-pedagogické pôsobenie

Kategorizácia detí a mládeže podľa veku z hľadiska právnickej terminológie:

- neplnoletí - deti do 15 rokov (14???)

- mladiství - mládež od 15 (14) rokov do 18 (mladšia veková kategória)

- od 18 - 24 rokov (staršia veková kategória)

Mravná narušenosť

- sú tu nápadne porušené vzťahy k edukácii, k práci, k spoločnosti

- uznávajú nesprávne hodnoty, nevhodná náplň voľného času, drogová závislosť, patologické

hráčstvo, pohlavná promiskuita

Dôležitú úlohu zohráva čas - ako dlho žije morálne nežiaducim spôsobom, ako dlho žije v

patologickom prostredí.

Mravná ohrozenosť

- ešte nie sú mravne narušení, ale žijú v patologickom prostredí, sú vystavení nebezpečiu

morálnej narušenosti

- ťažkosti v sociálnej interakcii

- konfliktné postoje

- narušovanie spoločenského spolužitia

- krátkodobé úteky z domu

- občasné záškoláctvo

- týrané deti

Emocionálna narušenosť

- netýka sa emócií, ale narušeného terénu - emocionality, na ktorom poruchy vznikajú

- emocionálna narušenosť vzniká na sociálnej báze, keď je dlhodobé emocionálne strádanie s

následkom deprivácie

- primárna úloha → vysoko pozitívny citový vzťah

Sociálna narušenosť

- hovoríme v súvislosti s nedodržiavaním, prekračovaním a porušovaním spoločensky

záväzných pravidiel- jedinec nie je v súlade ani sám so sebou, ani s prostredím

- delíme ich na:

• výchovne narušených

• emocionálne narušených

• sociálne izolovaných

- spôsobujú ich rôzne faktory:

• psychogénne

• biogénne

Výchovná narušenosť

- vznikli nesprávnou výchovou:

• ambiciózny postoj

• autoritatívny postoj

• nejednotný postoj

• ochraňujúci postoj

- sťažujú jeho integráciu

Psychosociálna narušenosť

- porušovanie noriem

Disociálne správanie

- nie je spoločensky nebezpečné (neprispôsobivé správanie, neprimerané bez výraznejšej

agresivity)

- vzdorovitosť, neposlušnosť, klamstvo, priestupky voči školskému poriadku, žalovanie,

podozrievanie, netaktnosť, hrubosť

- obyčajne sú typické pre niektoré obdobia:

• nástup do školy

• puberta

- mávajú obranný charakter, nevie riešiť problémové situácie

Asociálne poruchy

- keď jedinec svojim správaním porušuje normy, ale ešte neprekračuje právne normy

- túlavosť, záškoláctvo, toxikománia, sebapoškodzovanie

- vylučuje sa zo spoločnosti, ale nie je proti nej

Antisociálne správanie

- protispoločenské - väčšia miera spoločenskej nebezpečnosti

- je to najvyšší stupeň narušenosti

- dostáva sa do rozporu s Trestným zákonom

- krádeže, lúpeže, sexuálne odchýlky, znásilnenia, vraždy

 

Psychické osobitosti psychosociálne narušených

- sú porušené psychické funkcie jednotlivcov (IQ), z poznávacích procesov najmä: vnímanie, pamäť, myslenie, reč + halucinácie

- slabá voľa a nechávajú sa strhávať inými (manipulovaný)

- okrem poznávacích majú poruchy emocionálnych procesov - pudy, poruchy afektov, nálad - fóbie

- poruchy pudov - sexuálny pud, sebazáchovy

- poruchy vedomia a pozornosti - napr. Pod vplivom drog môžu upadnuť do bezvedomia alebo konať tak že o tom nevedia

- poruchy afektov - panický afekt

- poruchy nálady

- poruchy pudov - sebapoškodzovanie, samovraždy

- poruchy vôle

- poruchy vedomia - kolísavosť bdelosti, problémy so spánkom, nedokážu sa riadiť sami sebou

- poruchy pozornosti a vlastnosti osobnosti - neschopnosť sa sústrediť, koncentrovať, rozpad osobnosti - alzheimer, schizofrénia

socializácia psychosociálne narušených: (str. 108)

Internácia - vydelenie z patolog. Prostredia

Adaptácia - prispôsobenie sa kladným spoločenským požiadavkam

Integrácia- odstránenie psychosociálnej narušeosti, plnohodnotné začlenenie sa do spoločnosti

 

Pedagogika detí s narušenou komunikačnou schopnosťou (logopédia)

Logopedická starostlivosť sa zabezpečuje spoluprácou rezortu školstva, zdravotníctva, práva a sociálnych vecí.

 

Pri diagnostike narušenia komunikačných schopností nadväzuje na seba:

1. logopedické vyšetrenie

2. nadviazanie kontaktu

3. anamnéza

4. vyšetrenie sluchu

5. vyšetrenie porozumenie reči - vyšetrenie rečovej produkcie,

6. vyšetrenie motoriky a motoriky rečových orgánov

7. vyšetrenie laterality

8. preskúmanie sociálneho prostredia.

 

Osobitosti NKS a edukácie:

a) narušený vývin reči = bezrečnosť (dysfázia)

 

Logopedická starostlivosť: zameriava sa na rozvíjanie reči P (vyprovokovať, napodobňovať)

!zásada! = preferovať obsah pred výslovnosťou

- sluchové cvičenia

- zásada komentovania (všetkého)

- zásada názornosti - obrázky, hračky

- rozvíjať slovnú zásobu

- rozvíjať motoriku rečových orgánov (masáž, šteklenie, fúkanie)

 

b) Hatlavosť

= neschopnosť používať jednotlivé hlásky alebo skupiny hlások podľa jazykových noriem ( výslovnosť sykaviek r, ch, h...)

 

Odstrániť, eliminovať príčiny, dôsledky príčin:

Nesprávny rečový vzor, napodobňovanie milej šušlavosti, narušenie sluchu, poškodenie nervových dráh, poškodenie centrálnej časti reflexného okruhu, prirastená jazyková uzdička...

 

Logopedická starostlivosť:

- začať už v predškolskom období

- individuálny prístup

- špeciálne cvičenia (20 - 30 krát denne)

- zásadne nekritizujeme!

- zapájame zrak, sluch (cvičíme pred zrkadlom)

- nácvik hlások s artikulačnou podobnosťou (d-r)

- niekedy skupinová forma práce

- systematickosť!

- pravidelnosť!

 

c) fufňavosť (rinolália)

= zmena rezonancie zvuku hlások pri artikulácii (hovorenie nosom)

 

Príčiny:

- orgánové - zápal nosovej sliznice pri aktuálnej alebo chronickej nádche, skrivená nosová priehradka

- funkčné - poruchy svalstva mäkkého podnebia

 

Logopedická starostlivosť:

- nácvik dýchania cez nos pri rôznych aktivitách

- nácvik správnej artikulácie napr. Napodobňovanie prírodných zvukov - bzučanie včely (vzduch musí vychádzať cez nos!)

- nácvik nk, ng, mk, mg... Vo vetách...

 

d) Brblavosť (tumultus sermonis) = neuróza reči alebo predĺžená fáza fyziologickej zajakavosti (zrýchlené tempo reči, polovičná artikulácia a deformácia slov)

 

Príčiny:

Dedičné orgánové odchýlky mozgu, neurotizujúce prostredie, ĽMD

 

Logopedická starostlivosť:

- častý rozhovor, hlásné čítanie, píanie listu

- opakovanie viet - spievanie, recitovanie

- vyšetrenie motoriky

- pomalá artikulácia

- nácvik koncentrácie!

 

e) Afázia = porucha reči, ktorú sprevádzajú cievne ochorenia mozgu, vtedy je potrebná reedukácia reči

 

Príčiny:

Upchatie cievy, zápaly mozgu, mozgových blán, nádory, úrazy hlavy

 

Logopedická starostlivosť:

Reedukácia reči a často všetkého ostatného

 

f) Dyzartria = narušenie artikulácie pri narušení NS (napr. Pri DMO, alebo pri niektorých neurologických ochoreniach)

 

Príčiny:

Faktory perinatálne = encefalitídy, meningitídy, nádory, u dospelých často dyzartria po afázii

 

Logopedická starostlivosť:

- využívanie zásady rytmizácie, hybnosti a reči, komplexnosti, primeranosti a individuálneho prístupu

 

g) Mutizmus = strata schopnosti hovoriť zvyčajne na neurotickej báze. Dôležitá spolupráca so psychológom

 

Druhy:

1. elektívny - len s určitými osobami rozpráva (matka, súrodenci a pod.)

2. totálny - nerozpráva s viacerými

3. surdomutizmus - nechce počuť a nepočuje

 

h) zajakavosť (balbuties) = neschopnosť plynule hovoriť, objavuje sa približne od 3.roku

 

Príčiny: dedičnosť, negatívne prostredie, školské prostredie, psychotrauma, poškodenie mozgu, pud napodobňovania je slabý

 

(príklady osobnosti - Newton Izak, Bruce Willis, J. Depardie...)

22.10. - deň zajakavosti

 

Logopedická starostlivosť:

Založená na individuálnych a skupinových formách práce (rozpracované rôzne metódy)

 

Napr.

- medikamentózna metóda

- psychoterapeutické metódy (hypnóza)

- prístrojové P

- muzikoterapia

- spánková terapia, akupuntúra

 

Ch) *nedopísané*

 

Základné členenie porúch NKS

A) podľa vzniku:

1. vrodené - bezrečnosť (dysfázia); palatolália; brblavosť; dysartria

2. získané - afázia; mutizmus; fufňavosť; zajakavosť; dyslalia; dysartria

B) podľa dĺžky trvania:

1. trvalé -

2. prechodné - mutizmus; fufňavosť

C) podľa príčiny:

1. orgánové - mutizmus; fufňavosť; brblavosť; dyslalia; dysartria

2. funkčné - zajakavosť; brblavosť

D) podľa dôsledkov:

1. dominantné narušenie (úplné) - bezrečnosť (dysfázia)

2. symptomatické - ako dôsledok iného narušenia - zajakavosť

 

Základné členenie NKS podľa symptomatického hľadiska:

Bezrečnosť - môže byť:

a) vývinová

b) získaná orgánová

c) získaná neurotická

 

 Narušenie - môže byť:

a) zvuku reči - palatolália; fufňavosť

b) plynulosti reči - zajakavosť; brblavosť

c) článkovania reči - dyslalia; dysartria

d) grafickej podoby reči - dysgrafia; dyslexia; dyskalkulia; dysortografia

 

Poruchy reči - môžu byť:

a) symptomatické - zajakavosť (v dôsledku iného narušenia napr. CNS)

b) poruchy hlasu - výdychový prúd; hlasové uzličky;

c) kombinované -

 

Dôsledky narušenej komunikačnej schopnosti

Reč - najdôležitejší nástroj medziľudských vzťahov. Je to most, prostredníctvom ktorého si človek hľadá cestu k človeku. Správna reč pri oznamovaní, opisovaní, v každodennej konverzácii či v citových prejavoch účinne podporuje jedinca.

Naopak keď je jeho schopnosť komunikovať narušená, rečový styk sa často deformuje alebo úplne zlyhá. Chybne hovoriaci človek je často ukrátený o možnosť vyjadriť svoje myšlienky a pocity v primeraných odtieňoch, nedokáže na človeka

 

Sociálne vzťahy a problémy

- U detí s ťažšími poruchami reči sa môže vyvinúť: mlčanlivosť, nerozhodnosť, nesmelosť, nedôverčivosť, uzavretosť, negativizmus, podráždenosť i pocit menejcennosti.

- zajakaví ľudia sú zvyčajne introvertní, deprimovaní a menej vyrovnaní ako správne hovoriaci. Jeho život často spevádza strach z hovorenia.

- zajakavé deti v školách zväčša patria medzi tie menej úspešné. Ich znevýhodnenie sa prejavuje...

- obmedzená slovná zásoba = ťažší predpoklad pre osvojenie vedomostí

 

Výchova a vzdelávanie detí s NKS

- blablablablablablablablablablabla (skolska stranka) blablablalablabla

Edukácia sa uskutočňuje:

a) špeciálne základné školy - v súčasnosti je ich nízky počet

b) Bežná škola ale špeciálna trieda

c) integrovaný v bežnej škole v bežnej triede, ale ambulantná starostlivosť - CPPPaP alebo v nemocnici

Podľa veku:

1. špeciálne materské školy

2. základné školy

Edukácia podľa druhu a stupňa NKS:

A) pre deti s ťažkým stupňom NKS (nehovoriace)

B) pre deti chybne hovoriace

C) edukácia detí s viacnásobným znevýhodnením podľa dominantného ochorenia, symptómu

Edukácia detí s grafickou poruchou reči:

1) špeciálne triedy v bežných školách

2) špeciálne školy pre žiakov s Dyskami - napr. Základná škola internátna pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou - vlastenecké námestie č.1 - pre deti bez mentálneho postihnutia

- Hrdličková - pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou

 

špecifiká edukácie:

- upravený učebný plán

- individuálne logopedické cvičenia (povinný predmet)

- komunikačné zručnosti (povinný predmet)

- znížený počet žiakov v triede (prvý stupeň max. 10, druhý stupeň max. 12)

- nultý ročník

- logopéd, špeciálny pedagóg

- častejšie ústne odpovede

- súčasťou edukácie tzv. Reedukácia reči aj pomocou logopedických pomôcok.

 

Logopedické pomôcky:

- stymulačné pomôcky - stimulujú k výkonu - napr. Hračky, píšťalky, balóniky a majú za úlohu zaujať dieťa a stymulovať

- motivačné - napr. Puzzle, pastelky, stavebnice - aj manipuláciou má dieťa chcieť hovoriť

- didaktické - majú edukačný zámer - napr. Programy na PC

- derivačné - majú odvrátiť pozornosť dieťaťa od reči a dieťa potom komunikuje aj keď si to neuvedomuje

- podporné - patria k málo obľúbeným - napr. Špachtličky, lyžičky a pod.

- názorné -

- registračné - majú zachytiť zvuk - napr. Audio, video nahrávka

 

Pedagogika detí so špecifickými výchovno vzdelávacími potrebami (s poruchami učenia)

1. poruchy špecifických funkcií - disgrafiu (porucha písania), dysortografia (porucha pravopisu), dyslexiu (porucha čítania), dyskalkulia (porucha matematických funkcií),

2. poruchy praktických schopností - dysmuzia (HV), dyspinksia (VV), dyspraxia (praktické zručnosti, manuálne schopnosti)

 

Disgrafia - ak dieťa píše dochádza u neho k výmene písmen, veľkosti písma, nedodržanie písania do riadku. Čím ma dieťa na prácu kratší čas tým má väčšiu chybovosť. K chybám dochádza aj pri tlačení pera na papier či na podložku. Zásady: poskytnúť viac času na prácu; menej písania (5 až 7 minút v prvom ročníku) ale častejšie; Mäkké zaznamenávadlá (pero, patelka, ceruzka, štetec, prst to múky, písanie do rámika, naznačenie stredu riadku ceruzkou, písanie postupne zmenšujeme atď.); využívanie špeciálnych cvičení zameraných napr. Na doplnení písmen, slov a pod.;

 

Disortografia - porucha pravopisu, ktorá sa taktiež prejavuje škaredým písmom ako disgrafia, ale aj s chybami v pravopise. Prejavy: zamieňanie písmen y/i z toho vyplíva - dieťa vám odpovie aké má byť i/y ale nevedia ho napísať; koncovka u a v; iju - iu a pod.; zamieňanie si veľkých a malých písmen. Zásady: viac času na zápis (povedať si, uvedomiť si to, zapísať a okontrolovať); ak sa píšu diktáty poskytnúť jednoduchšiu verziu napr. Kratšia rozsahom alebo text na doplnenie; pravidelnosť cvičení; častosť cvičení; a podobne ako pri ostatných poruchách učenia správny výchovný prístup - jednotný medzi škola-rodičia a vhodne ovplivniť okolie žiaka.

 

... Majka prosim dopln sem tvoje :D

Hodina ala moja basnicka zbierka s nazvom: nevyspany a zaspavam

Kompenzačné mechanizmi - šaškovanie, prehnané chválenie, riskovanie napr. pokarhania, preexponované výkony podáva

 

Agresivita - vysmieva sa, žaluje, začne šikanovať, vyhrážať sa, útočiť, ponižovať druhých

 

Úspostné stiahnutie sa do seba - deti odmietajú komunikovať, je plačlivý, precitlivelý, aj najmenšia poznámka ho môže vyviesť z miery (nervová labilita), tyky, apatické, môže až vybuchnúť ak sa mu niečo nepodarý

 

Prístup k týmto deťom - 1. individuálny prístup, hlavne rozhovor, ak sa mu niečo nepodarý tak mu pomôcť, naučiť ho.

 

Čas, dotácia časová -pokytnúť mu čas počas skúšania, dlhšiu časovú dotácie z toho vyplíva špecifickosť edukačných pomôcok, prostriedkov a edukačných zásad

 

Spolupráca odborníkov a okolia  a pedagogický zbor atď., spolužiaci v pokoji sú zahrnutý, pokial je spolupráca širšia potrebujú rešpektovať napomáhaniu počas vývinového stupňa podľa stanovenej prognózi; poskytnúť dieťaťu dostatok spoločenského vnímania, rozvýjať schopnosti; naučiť ich určitému systému organizacií v praci. Poriadok v zasadaciom poriadku atď plánovať v kratších odstavcoch

 

Predchádzať vzniku obranných vyhýbavých a kompenzačných cvikov - prekonať agresivitu a úskostné stiahnutie do seba

 

Porucha osobnosti a hyperaktivity, predpoklad zlyhania žiaka:

Prospech -

Správanie -

Preto treba predchádzať tomuto stavu lebo náprava, reedukácia dlhšie trvá.

Pri reedukácií je treba vyvinúť trpezlivosť a je potrebné aby dieťa to robilo pod dohladom špeciálneho pedagóga.

Dieťa podstupuje:

a) edukáciu

b) reedukáciu

c) korekciu porúch učenia

- z toho vyplíva dôležitosť spolupráce učiteľa v bežných školách potom špeciálny pedagóg potom rodiča potom samotného žiaka, spolupráca so psychológom

 

Špeciálna pedagogika viacnásobne znevýhodnených jedincov

Je to špeciálno pedagogická disciplína, ktorá sa zaoberá edukáciou jedincov s viacnásobným znevýhodneným to znamená kombináciou porúch, narušení, deformít.

Pri týchto jedincoch hovoríme o edukácií, reedukácií, korekcií, kompenzácií, socializácií a resocializácií.

Etiologické faktory (príčiny) viacnásobného postihnutia - sú veľmi rôznorodé:

- vrodené

- získané počas života

- často nezvratné s poruchou orgánovou či funkčnou

Príčinamy môžu byť:

- komplikácie pri pôrode

- úrazy, infekcie

- vnútromaternicový vývin

- otravy organizmu - drogy, fajčenie, alkohol, iné drogy a liečivá

- mechanické poškodenie

- rôzne druhy žiarenia

- patogénne vplivy prostredia

- poruchy metabolizmu (fenilketonúria)

- akékoľvek infekcie, poruchy, ktoré ovplivňujú nervovú sústavu

- psychické traumy

 

- vyvíja sa na báze medzinárodnej spolupráce pretože :

a) výskyt týchto jedincov sa zvyšuje

b) existujú špecifické kombinácie viacnásobných znevýhodnení, ktoré sú ešte komplikované individuálnymi osobitosťami znevýhodnených.

 

- väčšina týchto jedincov si vyžaduje starostlivosť a edukáciu:

1. ústavného (inštitucionálneho) charakteru

2. rodinnej starostlivosti

 

- edukácia, starostlivosť sa realizuje:

* individuálne

* skupinovo

 

Synergický efekt - je označenie pre výsledné prejavy a druhy znevýhodnenia (odlišnosť)

- viacnásobné znevýhodnenie spôsobje u jedinca odlišnosti, deficity, problémy v oblastiach komplexnej osobnej starostlivosti > to spôsobuje následne rôznorodé počas života sa meniace prejavy

- viacnásobne znevýhodnených z pohľadu ŠPP členíme do dvoch základných kategórií:

1. ľahké viacnásobné znevýhodnenie - edukujeme v systéme bežných škôl, kde im je poskytnutá potrebná špeciálno pedagogická podpora - individuálna integrácia alebo je v špeicálnej triede bežnej školy (obsah edukácie je totožný s intaktnými jedincami)

2. ťažké viacnásobné znevýhodnenie (kombinácia stredných, ťažkých a hlbokých stupňov viacerých postihnutí) - sú edukovaní v systéme špeciálnych škôl, pri ťažkých a hlbokých stupňoch je odporúčané edukovať ich individuálne v domácom prostredí, v prostredí liečebnej inštitúcie alebo zariadeniach sociálnej starostlivosti.

a) V sústave špeciálnych škôl je edukácia na základe individuálnych edukačných programov, zameraná aj na vzdelávanie - čítanie, písanie... Podľa schopnosti v prognóze.

b) u stredného, ťažkého a hlbokého znevýhodnenia je dôraz na výchovu respektíve socializáciu.

 

 

Ľahké znevýhodnenie

Ťažké znevýhodnenie

edukácia

Bežná škola - bežná trieda - integrácia;
Bežná škola - špeciálna trieda - segregácia podľa znevýhodnenia 

Stredne - špeciálna škola

Ťažký    \ DSS, liečebné zariadenia, doma

Hlboký /

 

Osobitosti edukácie viacnásobne postihnutých

 

- u nás sa im nevenovala pozornosť

- dnes je cieľom -> oprimálny rozvoj ich osobnosti s rešpektovaním ich osobností

 

Základné úlohy edukácie viacnásobne postuhnutých:

1. optimálne uspokojovať špeciále edukačné potreby

2. osvojovanie si stanoveného obsahu edukácie

3. podporovať rozvoj kognitívnych procesov a komunikačných predpokladov

4. rozvoj motoriky, senzoriky

5. sebaobsluha

6. rozvoj emocionality

7. žiaduce formy správania

8. rozvoj adaptačných schopností (integrácia do spoločnosti)

9. budovanie mechanizmov autoregulácie

 

Pri edukácií sa zameriavame:

a) na zlepšenie osobného výkonu sebaobslužných až profesionálnych (pracovných) výkonov

b) na zvládnutie bežného života bez/s asistenciou

c) pre dosiahnutie čo najlepšej kvality života

d) v edukácií sa zameriavame prevažne na učenie verbálno-kognitívne a sociálne (pri ľahších postihoch)

e) na rozvoj sebaobsluhy (pri ťažších znevýhodneniach)

 

Ľahké viacnásobné postihnutie

rozvoj osobnosti rozvíjame:

- korekčnými aktivitami

- Reedukáciou

- kompenzačnými aktivitami

- stimulačnými aktivitami

 

V procese výchovnej rehabilitácie je potrebný:

- individuálny prístup

- spoluprácu s rodinou

- tímová práca odborníkov

- využívanie kompenzačných pomôcok

- mierna úprava prostredia

 

Ťažké viacnásobné postihnutie

V procese výchovnej rehabilitácie by dominovala:

- špeciálna edukácia (aspoň základy)

- reedukácia

- stimulácia

- korekčné aktivity

- kompenzačné aktivity

- výučba komunikácie

 

Cieľom výchovnej rehabilitácie je:

- dosiahnuť optimálnu úroveň rozvoja osobnosti

- s perspektívou relatívne samostatného fungovania v elementárnych životných situáciách

- komunikáciu s okolím

 

Prostriedkom by bolo podnecovanie:

- kognitívnych procesov

- senzomotoriky

- sebaobsluhy

- komunikácie

- emocionality

- sociálnych zručností

- žiaduceho sicálneho správania

- autoregulácie

 

V procese učenia dominuje:

- reflexné učenie

- percepčno-motorické učenie s prvkami -

a) verbálno - kogitívneho učenia

b) sociálneho učenia

 

Učenie sa uskutočňuje výhradne v:

- špeciálnych školách

- špeciálnych zariadeniach

- špecifických komunitách

 

Pedagogika detí s poruchami správania

Poznámky na školskej stránke

 

- pokiaľ ide o vedomé konanie, hovoríme o poruchách správania. Ak je to nevedomá činnosť spôsobená problémamy psychickej oblasti (poruchy citov, poznávacích procesov, osobnosti...)

 

- poruchy srávania sa prejavujú od drobných priestupkov k zdoru až po agresívne, útočné správanie.

- rozlišujeme ťažkovychovávateľnosť a mravnú narušenosť

 

Faktory vzniku porúch správania:

- neuspokojovanie základných potrieb

- nevhodné rodinné prostredie

- nedostatočná biologická vybavenosť

- nedostatky v sociálnom prostredí

- dlhodobo neriešiteľné situácie

- traumatické zážitky

 

Kategorizácia detí a mládeže podľa veku:

 

Terminológia -

Mravná narušenosť - porušené vzťahy: k edukácií, k práci, k spoločnosti

- u narušených jedincov evidujeme:

- uznávanie nesprávnych hodnôt a tak.

 

Mravná ohrozenosť:

- za mravne ohrozenú mládež považujeme časť mladých ľudí, ktorí ešte nie sú mravne narušení, ale žijú v nevhodnom prostredí - sú vystavení nebezpečenstvu morálnej narušenosti

- u ohrozených detí sa prejavujú---

 

Emocionálna narušenosť:

- nevyrovnaná emocionálna úroveň, emócie prebiehaju intenzívne, neprimerane dlho alebo sa prejavujú v nevhodnej situácií

 

Sociálna narušenosť:

- deti, ktoré porušujú mravné spoločensky predpísané pravidlá, naschvál ubližujú

 

Výchovná narušenosť:

- vznikajú v dôsledku výchovnej zanedbanosti, výchovná zanedbanosť, boli patologicky vychovávané

 

Psychosociálna narušenosť

 

Druhy správania členíme:

- porucha správania vo vzťahu k rodine - ak sa poruchy prejavujú iba v rodine, nikde inde

- nesocializovaná porucha správania - prejavuje sa: neobľúbenosťou u rovesníkov, izolovanosť, nekooperatívnosť (odmietanie spolupráce), nízka empatia, konflikty s autoritami, agresivita, krutosť voči deťom a zvieratám

- socializovaná porucha správania - navonok dobre a intenzívne vzťahy k rovesníkom. Agresivita je namierená voči istým skupinám alebo autoritám a prejavuje sa to aj v dospelom veku.

- opozičná vzdorovitá porucha - (maximálne do desať rokov) nápadné vzdorovité až provokatívne  správanie; Nedisciplinovanosť; hádavosť; úmyselné trápenie iných osôb; zlostné, výbušné; ľahko strácajú duševnú rovnováhu - nervová labilita; ľahko ich niečo vytočí; nerešpektujú, majú odpor k autoritám. Ak sa k týmto poruchám správania pridruží aj emočná porucha, z toho vyplíva zmiešaná porucha správania a emócií. Prejavuje sa v detstve a adolescencií a jej pôvod je v dedičnosti a výchovných vplivoch (z toho vyplívajú iné poruchy správania)

- iné poruchy správania

- porucha správania nešpecifikovaná - iné ochílky, poruchy správania, ktoré nie sú možné zaradiť do predchádzajúcich porúch správania napr. hyperkinetické poruchy - zodpovedajú diagnóze ADHD. Vznikajú v rannom štádiu vývinu, do piatich rokov. Znaky sú:

A) hyperaktivita

B) impulzivita - hovorí ako na impulzívne, bez premýšľania o dôsledkoch, skákanie do reči

C) Nesústredenosť, nepozornosť, rozptýlenosť

 

- poruchy správania sú často sprievodným príznakom iných porúch.

 

Pedagogika pre nadaných a talentovaných

Všetko na internete - stránka našej školy> špeciálna pedagogika> 4. ročník

- jedna z najmladších disciplín

 

Ústavná a ochranná výchova

Ústavná výchova:

- súd prijíma opatrenia

- pedagogika sa realizuje v edukačných centrách, reedukačných domovoch a liečebnovýchovných sanatóriach

- patria sem prevažne ťažkovychovávateľné deti od 10 do 15 rokov

 

Ochranná výchova:

- nariaďuje súd (boli porušené právne normy)

- dĺžka je presne stanovená a závysí od prevýchovy jedinca a možnosti jeho prinavrátenia do prostredia

 

Tri okruhy ochrannej a ústavnej výchovy:

1. uskutočňuje sa pred nástupom do ústavnej a ochrannej výchovy... nariadenie ústavnej alebo uloženie ochrannej výchovy

2. realizácia ústavnej a ochrannej prevýchovy... Vlastné nariadenie alebo ukladanie týchto opatrení

3. po ukončení... Časové obdobie po nariadení alebo uložení jedného zo spomínaných opatrení